Šváb hral aj na ďalších hudobných, najmä kaviarenských, produkciách v
Košiciach. Najviac si cenil neskoršie hranie a spev v kaviarni Slávia, a
to najmä počas 60. rokov. V zoskupení, v ktorom hral a spieval,
sprevádzali aj ďalších dobových košických interpretov, ako Lauru Klčovú,
neskôr Evu Sepešiovú či Helenu Okresovú a ďalších.
Po augustovej okupácii v roku 1968 odišiel ako hudobník oficiálne do
Fínska, neskôr sa usadil v Nemecku. Na Slovensko prišiel po novembrovej
revolúcii. Na začiatku 90. rokov sa predstavil aj v pesničkovej súťaži
Repete. Neskôr postupne s Orchestrom Pavla Zajáčka a ďalšími telesami
vzniklo niekoľko albumov: Chcem mať viac, Farebný kolotoč, Hudba a vášeň
a ďalšie. Zamerané boli najmä na oblasť swingovej hudby, kde sa
uplatnil aj ako autor textov. Účinkoval až do vysokého veku na verejných
koncertoch a venoval sa i výchove mladých interpretov. Svoje životné
skúsenosti a peripetie opísal v biografickej knihe Nič nie je náhodou
(2016).